Je barefoot vhodný pre všetkých?

Čo spôsobuje zvýšená päta, úzka odpružená špička alebo podpora klenby? Ako správne chodiť? Pre koho barefoot nie je vhodný? Barefoot na tvrdé povrchy?  Na tieto otázky dáva odpoveď lekárka – fyzioterapeut Mgr. Eliška Marunová vo svojom príspevku Barefoot obuv – cesta ke zdravým nohám? Uvádzame ho celý tak ako bol uverejnený, prelozeny do Slovenskeho jazyka.

Kedysi bola bosá noha bežným javom, no v súčasnosti je chôdza naboso v rozpore s naším kódexom kultúrneho správania. Za posledné desaťročia sa veľa zmenilo a obuv sa pre západnú civilizáciu stala nevyhnutnou súčasťou odevu. Zároveň však dnes čoraz viac klientov vyhľadáva podiatrov či ortopédov kvôli zdravotným problémom s chodidlami. Je vedecky dokázané, že hlavnou príčinou je práve nevhodná obuv, ktorá predstavuje riziko nielen pre chodidlo, ale aj pre vyššie časti pohybového aparátu (členky, kolená, bedrá, chrbticu). Tieto problémy nás ovplyvňujú nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. V dôsledku toho prišli niektorí výrobcovia na trh s barefoot obuvou a môžeme povedať, že za posledné dva roky sa teší čoraz väčšej obľube a stala sa akýmsi „módnym“ hitom.

Aké sú úskalia dnešných topánok? Takmer každá obuv na trhu má zvýšenú pätu. Vyššia päta spôsobuje posun ťažiska z päty smerom do stredu chodidla. Tento posun znamená väčšie zaťaženie klenby a plantárnej fascie na spodnej časti chodidla. Samozrejme sa mení postavenie celého tela od prstov na nohách až po chrbticu. Dochádza ku skracovaniu Achillovej šľachy, čo zmenšuje rozsah pohybu členka a vedie k oslabeniu lýtkových svalov, ktoré nie sú plne využívané. Ak tieto faktory pôsobia na klenbu nohy dlhodobo, dochádza k jej oslabeniu a následne k zrúteniu.

Pri stoji naboso sa prsty dotýkajú podložky. Súčasná obuv má odpruženú špičku. Odpruženie by malo pomáhať pri odvíjaní chodidla. Pri bežeckej obuvi môže byť odpruženie až 20 %. Prsty sú tak fixované v zdvihnutej polohe. Dlhodobá fixácia spôsobuje napätie plantárnej fascie (väzivová tkanina na plochú nohu), jej následné oslabenie a pokles nožnej klenby.

Nožní klenba slouží k tomu, aby tlumila a odpružila nárazy. Podpora klenby tuto schopnost omezuje, nebo ji úplně znemožňuje. Noha provádí při chůzi supinaci a pronaci (vytočení kotníku dovnitř a ven), což opora nožní klenby znesnadňuje. Tato opora způsobuje opět zlenivění svalů nohy, které tím pádem slábnou a neplní svou funkci. „Výstupem“ tohoto procesu je začarovaný kruh: čím více boty nosíme, tím více je potřebujeme.

Podobne ako dlahy, aj obuv do veľkej miery znehybňuje kĺby nohy. Na rozdiel od dlahy však topánky nosíme na „zdravých“ nohách. „Obuť si topánky je to isté ako dať si nohy do sadry… Ak máte nohu v sadre, počas šiestich týždňov svaly atrofujú o štyridsať až šesťdesiat percent. Niečo podobné sa stane s vaším chodidlom, ak je uväznené v topánke,“ uvádza Dr. Gerard Hartmann, fyziológ olympijských a profesionálnych bežcov. Optimálna obuv umožňuje voľné rozloženie a funkciu palca a prstov, prirodzené nastavenie nohy a celého osového aparátu, prirodzené odvíjanie chodidla, vnímanie povrchu a propriocepciu. Ak prsty nemajú priestor – sú stlačené alebo vychýlené – noha nemôže prirodzene fungovať. Od prstov začínajú dlhé svalové reťazce prechádzajúce telom, ktoré ovplyvňujú jeho prirodzenú funkciu a stabilitu. Obmedzením priestoru pre prsty narúšame funkciu týchto reťazcov a naša chôdza už nemôže byť fyziologická. Nemôžeme potom očakávať ani citlivé kladenie plosky na podložku, ktoré je zásadné, aby sme si bosou chôdzou neublížili. Práve toto je cieľom barefoot obuvi – ochrana chodidla pri zachovaní jeho funkcie. Snahou je dosiahnuť pohyb čo najviac podobný chôdzi naboso. Slovo barefoot totiž v preklade z angličtiny znamená bosé chodidlo.

Chôdza naboso má množstvo výhod pre celkovú kondíciu pohybového aparátu aj pre termoregulačné procesy. Zvyšuje otužilosť a odolnosť voči teplotným výkyvom. Mali by sme si však uvedomiť spôsob, akým chodíme. Ak je naša chôdza fyziologická (prirodzená), každým krokom získavame výbornú terapiu pre telo. Spôsob chôdze je daný pohybovými programami uloženými v mozgu. Tieto programy sú plastické a môžeme ich meniť – na tom je založená väčšina rehabilitačných metód a terapeutických konceptov. U mnohých z nás však v dôsledku nosenia nevhodnej obuvi došlo k zmene týchto programov z fyziologických na patologické. Často aj po vyzutí topánok alebo prechode na barefoot obuv pretrváva zafixovaný nesprávny pohybový vzor. Tým si môžeme ublížiť. Preto ak chceme prejsť z bežnej obuvi na barefoot, mali by sme sa poradiť s odborníkom (lekárom, fyzioterapeutom), ktorý sa tejto problematike venuje.

Najčastejšou chybou pri chôdzi je tvrdý dopad na pätu. Podľa Lewitovej je už samotný výraz „dopad“ nevhodný, pretože pätu by sme mali citlivo pokladať. Môžete si to vyskúšať: postavte sa naboso v tichom prostredí, ideálne na tvrdšiu podlahu, zapchajte si uši a začnite chodiť. Všímajte si, či počujete otrasy pri kontakte chodidla s podložkou (najmä tvrdý dopad na pätu). Ak áno, skúste chôdzu zjemniť tak, aby ste žiadne otrasy nepočuli (nechoďte po špičkách – prvý kontakt môže byť pokojne pätou). Keď to zvládnete pri pomalej chôdzi, postupne zrýchľujte a snažte sa zachovať jemné kladenie chodidla. Skúste pri bežnej chôdzi vnímať svoje plosky – už samotné uvedomenie často vedie k prirodzene jemnejšiemu kroku. Dôležitý je aj odraz od prstov, v ktorých je veľká sila. Často sú však prsty neaktívne a ich silu nevyužívame, čím preťažujeme iné segmenty. Navyše sa mení spôsob chôdze – namiesto toho, aby sila vychádzala z odrazu prstov, zdvíhame dolné končatiny „zhora“ z oblasti bedier a panvy. To vedie k mnohým akútnym aj chronickým problémom v oblasti bedier, panvy a driekovej chrbtice. Skúste si pri chôdzi uvedomiť, odkiaľ vychádza sila pohybu – z odrazu prstov alebo zo zdvíhania nohy z panvy? Obmedzením funkcie prstov nútime mozog meniť pohybové vzory. Ak táto zmena trvá dlhodobo, prináša časom množstvo ťažkostí, ktoré zdanlivo s prstami nesúvisia.

Často diskutovanou otázkou je, či je barefoot obuv vhodná aj do mesta, teda na tvrdý rovný povrch. Z osobnej skúsenosti možno povedať, že tvrdý povrch je najlepším učiteľom bosej chôdze, pretože neodpustí chyby. Rýchlo zistíte, že musíte pätu pokladať jemnejšie a spomaliť tempo. Ak si však netrúfate začať na tvrdom povrchu, začnite postupne prechádzkami v prírode, kde je terén rozmanitejší a plocha dostáva viac podnetov. Vznikajú aj tzv. barefoot parky, kde sa môžete prejsť naboso po rôznych prírodných materiáloch. Do práce a mesta môžete zatiaľ nosiť bežnú obuv. Možno časom zistíte, že „normálne“ topánky sú pre vás nepohodlné.

Nie každý sa však zaobíde bez obuvi alebo je preňho barefoot vhodná. Príklady, kedy sa barefoot neodporúča:

• ľudia s voľným väzivom (napr. Marfanov syndróm)

• ľudia s deformáciami nôh, vrodenými alebo po úraze (napr. konská noha)

• ľudia, ktorí potrebujú ortopedickú obuv (napr. na vyrovnanie rozdielnej dĺžky končatín)

• akútne bolestivé pätové ostrohy

• iné ochorenia (napr. chronický zápal Achillovej šľachy)

Ak má človek akýkoľvek problém s chodidlom, je vhodné „bosé“ obutie konzultovať s fyzioterapeutom.

Mgr. Eliška Marunová
Fyzioterapeut Poliklinika AGEL Ostrava

Mgr. Eliška Marunová vyštudovala Lekársku fakultu Ostravskej univerzity, kde v roku 2014 úspešne ukončila magisterské štúdium. Aktuálne už tretí rok pôsobí na pozícii fyzioterapeutky na Poliklinike AGEL Ostrava.

Vo svojej praxi sa špecializuje najmä na rehabilitáciu pri gynekologických a ortopedických ťažkostiach, pooperačné a poúrazové stavy a športovú fyzioterapiu.

Vo voľnom čase sa rada aktívne venuje športu a cestovaniu.

Späť do e-shopu